Alexandra Kazazou
„ΠΕΡΙ ΛΥΧΝΩΝ ΑΦΑΣ (Začiatok noci ALEBO Keď padne noc)“

Poznámky k filmu Medea od Dimitrisa Athanitisa

V tomto článku zdieľam malé kúsky skladačky pod názvom „Hľadanie Medey: cesta“. Táto skladačka sa začala pred niekoľkými rokmi, ale film Medea od Dimitrisa Athanitisa, kde prijímam výzvu hrať túto kľúčovú rolu, urobil túto cestu hlbšou a plnou mágie. Stále ešte točíme tento film, takže som šťastná, že v tejto chvíli môžem napísať: teplota je správna a chráni ma pred nebezpečenstvami literárnych a vysvetľujúcich postupov. Myšlienka tohto článku je teda nasledovná: štyria členovia kreatívneho tímu – režisér Dimitris Athanitis, umelecká riaditeľka Stella Kaltsou, dokumentárny fotograf Karol Jarek a ja – nám poskytujú odpovede na dve položené otázky. Takto cítim, že rôzne uhly pohľadu budú vyjadrovať zborový hlas, ktorý mi pripadá oveľa zaujímavejší. Pretože iba jedna myseľ nemôže pochopiť rozsah príbehu Medea.

DIMITRIS ATHANITIS, režisér

1. Aká je najväčšia výzva, ktorej čelíš pri režírovaní diela Medea?

Režírovať film v našich časoch založený na jednom z najväčších diel starogréckej drámy, významnom diele v dejinách ľudskej mysle, je nepochybne veľká výzva. Udržať časový odkaz na pôvodné dielo, spred 2 500 rokov, je ďalšou výzvou. A niet divu, že sa k niečomu takému vo svete filmu nikto za posledných 60 rokov neodvážil.

Naše stretnutie s postavou Medea, napätie z postavy, je najväčšou výzvou zo všetkých. Medea je neodmysliteľná postava, žena, ktorá sa odváži spochybniť všetko, počnúc jej ženskou povahou – vymazanou zabitím svojich detí – až po prejav Moci. Bez akejkoľvek podpory, stratená, nepodľahne mužskej moci. Naopak, odváži sa na základe vlastných zbraní vypočúvať, bojovať a zničiť Moc. Jedinečná žena ide na druhom konci spektra brániť svoje práva, svoju dôstojnosť.

Pokúsiť sa nakrútiť film o takomto človeku, o takej žene, je pre mňa najväčšou výzvou.

2. Mohli by ste prerozprávať v prítomnom čase okamih počas natáčania filmu, okamih, na ktorý nikdy nezabudnete alebo hlboko dojemný okamih?

Po mesiacoch skúšok a príprav sme začali nakrúcať film. Napriek značným ťažkostiam a rozporom sa veci vyvíjajú podľa plánu. Premietam si strih filmu v hlave, pretože každý deň pri natáčaní zažívam malé milé prekvapenia. Z milých prekvapení sa stáva rutina.

A teraz, 6. deň natáčania, ako vnímam hercov, monitor visiaci na mojej hrudi a kameramana pri neustálom pohybe kamery, uvedomujem si, že nevidím dobre. Nevidím dobre, pretože moje oči sú plné sĺz. Rovnako ako oči Medey. Alexandra (ktorá hrá Medeu) ma vtiahla do emotívneho sveta Medey. Viem, každé slovo, ktoré povie, koniec koncom sme vybudovali tento svet spolu, krok za krokom, viem, že tie slzy sú trójsky kôň. Ich hlboká sila zo mňa urobila ďalšieho Jasona.

Dimitris Athanitis 12. 1. 2021

ALEXANDRA KAZAZOU, herečka

1.
Byť otvorená tomu, čo sa deje každú minútu počas natáčania – a nesústrediť sa na to, čo som si o tejto úlohe myslela alebo vysnívala, bolo pre mňa tou najväčšou výzvou v tomto projekte. Snažím sa každý deň všímať si, ktorý z mojich zmyslov je bystrejší, dôverovať mu, nechať sa ním viesť každý deň. Počas filmovania pôsobím ako pokojné zviera, cítim sa ako veľká mačka, ale zároveň ako tieň, ktorý nedokážem analyzovať ani vysvetliť. Dôverujem tomuto tieňu. Prijala som, že nemôžem stvárniť Medeu, ale najväčšou výzvou je dôverovať tomuto tieňu ako dôverujem Dimitrisovi a mojim kolegom a pokúšam sa potichu vykročiť po stopách tieňa. Ako sa odvíja vlákno tohto filmu prikláňam sa k fráze: „toto sa nedá zobraziť, toto takto je“.

2.
Je tma, táto pozastavená prázdna hodina, ktorá sa podobá svitaniu, ale je v skutočnosti tesne predtým než padne noc. Všetci sme ticho a čakáme na správne svetlo pre natáčanie. Všetko musí byť urobené veľmi rýchlo. Je to scéna po tom ako Medea vraždila. Medea práve spáchala zločin. Athanitis chce zachytiť tichý nehybný záber. Jednu minútu dlhý. Tento okamih je prekvapením a šťastným prekvapením. Cítim zvláštny pocit celku, ale zároveň odchýlenie, ktoré nedokážem vysvetliť ani poprieť. Existuje – dovolím si tvrdiť – dokonalé stretnutie psychofyzického stavu Medey s týmto konkrétnym okamihom, čo je čas tesne pred nulou, tesne pred prebudením. Na niekoľko sekúnd nevyspytateľná hĺbka, ale dostatočná na to, aby si uvedomila, že Medeu nikdy žiadny človek nepochopí. Je jedným z vesmírnych elementov. Prijímam jej spojenie s primitívnymi bohmi slnka (Primitive Helios), prijímam mágiu a odovzdávam sa natáčaniu.

Karol Jarek, fotograf

1.
Pre mňa je každý nový dokumentárny projekt náročný. Snažím sa nepracovať so vzormi alebo spôsobmi, ktoré som objavil v minulosti, skôr najprv vidieť, precítiť atmosféru, aby som zdokumentoval aj moje vlastné pocity, nielen pocity subjektu. Z tohto dôvodu musím uviesť, že je to prvýkrát, čo profesionálne pracujem ako fotograf vo filme. Najnáročnejšou časťou tejto práce je, že musíte natáčať, keď môžete, nie keď chcete. Preto sa v rámci toho snažíte vyriešiť všetko ostatné.

2.
Sme na dôležitom mieste na hore Parnitha. Je veľmi veterné ráno s nízkou a rýchlou oblačnosťou. Ideme skontrolovať svetlo a podmienky v ruinách starovekej strážnej veže, ktorá chránila Atény. Stúpame do kopca a potom cez otvor v stenách vstupujeme do vnútorného priestoru. Vidíme otvorené pole v starodávnej skale, uprostred ktorého je jeden magický strom. Aký pôsobivý pohľad! Robím svoje prvé snímky dňa. Cítim sa ako v scénografii majstrovského diela „Rękopis znaleziony w Saragossie“, poľského filmu Jerzyho Hasa. Viem, že to bude krásny deň.

STELLA KALTSOU, umelecká riaditeľka

1.
Dobový film je pre umeleckého riaditeľa vždy veľkou výzvou, zvlášť keď sa musíte postaviť pred míľnik ako Medea. Nájsť – spolu s Dimitrisom Athanitisom – ústrednú myšlienku týkajúcu sa priestoru a času filmu, jeho estetiky, aby sme navrhli kostýmy a vybrali si skutočné priestory, ktoré budú skladať geografickú scenériu filmu: toto bola určite najkritickejšia výzva, ktorej som čelila ako umelecká riaditeľka filmu. Tento proces si vyžaduje veľa času a práce, než začneme natáčať. Od tej chvíle začína nová cesta s iným druhom úzkosti.
Každý deň počas natáčania sa starám o hercov, priestor, dozerám na našu prácu tak, aby bol výsledok taký, aký sme si predstavovali. Každé natáčanie predstavuje ťažkosti, ktoré si vyžadujú stálu prítomnosť a dôkladné pozorovanie.

2.
Natáčanie filmu je jedinečný zážitok obsahujúci mnohonásobok pocitov, prekvapení, nepredvídaných udalostí. Pamätám si vtipné chvíle, únavné chvíle, chvíle úzkosti, mám aj jednu spomienku, na ktorú nikdy nezabudnem. Svitá. Sme v lese, je zima a tma a chystáme sa na naše prvé natáčanie. Je tu radosť, napätie, úzkosť. Sme pripravení, počujem hlas režiséra: „Začnime“. Moje oči sú zaseknuté na monitore a som hlboko emotívna, keď si uvedomím, že to, čo sme si naplánovali v našich hlavách a v našej fantázii, konečne ožije. Tento obraz sa vyvíja a odmeňuje ma umelecky i emocionálne. Som naplnená prostredníctvom aktu tvorenia. Toto je pre mňa kľúčové, a preto považujem toto za môj najdôležitejší moment pri vytváraní tohto filmu.

Alexandra Kazazou

Grécko-poľská herečka / performerka Alexandra Kazazou sa narodila sa vo Wroclawi. Študovala na katedre divadelných štúdií (Aristotelova univerzita Thessaloniki) a pokračovala v postgraduálnom štúdiu herectva na Metropolitnej univerzite v Manchestri. Od roku 2010 úzko spolupracuje s inštitútom Grotowského v Poľsku. V Grécku pracuje ako herečka, choreografka a divadelná pedagogička. V posledných rokoch je členkou pedagogického zboru na dramatickej škole „Delos“, ako aj na dramatickej škole „Štátneho Divadla Severného Grécka“. V Grécku pracovala s uznávanými režisérmi, ako sú Michail Marmarinos, Yannis Mantafounis, Io Voulgaraki, Yannis Leontaris, Petros Sevastikoglu, Phillipos Tsalachouris a ďalší.
V roku 2017 bola Alexandra nominovaná na ELEFTHERIA SAPOUTZI THEATRE AWARD a v roku 2018 bola nominovaná na MELINA MERCOURI THEATRE AWARD. Je zakladajúcou členkou a riaditeľkou spoločnosti TEATR ANDRA THEATRE GROUP, ktorá má sídlo v Istanbule a tvoria ju grécki, poľskí a tureckí umelci.
Viedla a koordinovala množstvo workshopov na Grotowského inštitúte ako členka STUDIO MATEJKA, PHYSICAL THEATER GROUP (2010 – 2015). Vyučovala ako rezidenčná profesorka na universite St. Lawrence v New Yorku (2014), ako aj na univerzite Gonzaga v štáte Washington (2015). Koordinovala magisterské hodiny na univerzite Calarts v Los Angeles v Kalifornii (2018). Od roku 2015 vyučuje na Summer Academy of Performing Arts „Tiyatro Medresesi“ v Sirince v Turecku. Je zakladajúcou členkou nedávno založenej umeleckej spoločnosti TRANSATLANTIC GROUP so sídlom v Aténach, ktorá sa zameriava na divadelný výskum a skúmanie nových umeleckých prostriedkov.

www.teatrandra.com
www.dilos.gr/staff/alexandra-kazazou/
www.facebook.com/alexandra.kazazou